píše perfektné poviedky ... určíte si ich musíte prečítať
Píše nádherne poviedky
Píše strašne krásne poviedky ..........musíťe si to prečítať su fakt super
Toto je jej nova stránka
Toto je jej staršia stránka
Ukázkový odkaz
Nek sa páči. Prajem pekné čítanie.

Je opravena.

Už mám svojho  beta -readera.

Jeho smaragdový pohľad sa zahľadel na miesto, kde by mal byť neznámi. No pohľad na prázdnu chodbu mu povedal, že už je dávno preč.
Harry sa pomaly vláčil do Chrabromilskej veže, keď ho dve silné ruky vtiahli do nejakej miestnosti. Zmätok sa zmenil na strach a šok, no keď zistil, komu patrí ten búrkový pohľad, jeho vnútornosti urobili kotrmelec.
„Čo to robíš Malfoy?“ snažil sa o nahnevaný tón, ale bol tak šokovaný, že to vyznelo skôr bojazlivo.
„Niečo som sa ťa pýtal Mal...“ Ďalej sa nedostal. V rozprávaní mu zabránil drsný bozk od jeho rivala.
Draco chytil Harryho za pás a čo najtuhšie ho k sebe privinul. Harry bol zúfalý, nechcel si to priznať, ale začínal mať strach. Malfoy mu rozopol habit a cez bielu košeľu mu začal hladiť jednu bradavku.
„No tak Harry, uvoľni sa.“ Pošepkal mu do ucha.
„Hej nechaj ma. Prečo to robíš?“ Nahnevane sa opýtal Harry.
Slizolinčan sa naňho pozrel a sladko sa usmial. Harry sa pod tým úsmevom ešte viac roztriasol, sám veľmi dobre vedel , že nie je tak silný ako Draco. Nikdy nepatril k tým chlapcom, ktorí sa vedia dobre biť. Hoci, mal nejaké svaly od metlobalu, ale stále to nestačilo na to, aby sa niekomu postavil v pästnom súboji. Sirius mu síce tvrdil, že nie je až taký zlý, ale on dobre vedel, že klame lebo ho má rád. No za pokus nič nedá a  snažil sa svojimi rukami od seba Draca odsotiť.
„Ale no ták. Vtedy pri jazere si sa predsa nechal.“ Pošepkal mu zmyselne do uška blondiak.
„Čo? T-to..Ty?“ Nedokázal vetu dokončiť. To bol on, ten neznámy chlapec. Harry o tom pochyboval. Rozum mu našepkával, že je to on, ale niečo vo vnútri sa zdráhalo uveriť tomu.
Som hlupák, veď on určite nechodí po škole a netrúbi každému, že mi robí dobre pri jazere v lese.
„Si tak sladký, si môj, iba môj!“ Pošepkal mu do ucha. Tie slová v ňom vyvolali tie isté pocity ako vtedy pri jazere. Bál sa pozrieť na Draca aby náhodou neuvidel ako sa červená. Slizolinčan sa priblížil k jeho perám, chcel sa ich zmocniť. Harry to využil k úteku. Oprel sa mu rukami o hruď a všetko silou, ktorú mal, zatlačil aby ho od seba odtrhol. Chlapec nestihol zareagovať a už padal na zem. Harry na nič nečakal a bežal k dverám. Rozrazil ich a rýchlosťou blesku si to mieril k Chrabromilskej veži.
Bol tak vyvedený z miery, že sa ani nesnažil byť milý na Bucľatú dámu. V rýchlosti na ňu vyštekol heslo a nevnímajúc jej pohoršený monológ, o drzých deckách, sa rútil rovno k izbe. Zamestnaný myšlienkami, si ani nevšimol Rona a Hermionu, ktorý ho pozdravili a volali ku krbu na gauč, na ktorom sedeli spolu s Deanom, Seamusom a Nevillom.
Harry hneď zaliezol do postele a zatiahol okolo seba závesy. Nechcel rozmýšľať o tom čo sa stalo, ale jeho myseľ mala iný názor. Trvalo ešte dosť dlho, kým sa mu podarilo zaspať.
Na druhý deň Harry vstal unavený a zničený od nedostatku spánku. Všetci už boli hore. Rýchle sa obliekol a spolu s Ronom a Hermionou, ktorý ho už čakali v spoločenskej miestnosti, išiel do Veľkej siene na raňajky. Vlastne ani nemal veľmi hlad, ale bolo to lepšie ako premýšľať, nad včerajšími udalosťami.
„Harry si v poriadku?“ starostlivo sa ho spýtala Hermiona, keď už asi po šiesty krát otáčal dookola vidličkou v tanieri s omeletou .
„Čo... eh... prepáč hovorila si niečo Hermiona?“ Opýtal sa Harry zmätene.
„Čo ti je?“ Nahnevane odfrkla Hermiona a jej nahnevaný pohľad Harrymu dával jasne najavo, že nemá rada keď ju niekto ignoruje.
„....“
„Harry James Potter ja som sa ťa na niečo pýtala, tak mi odpovedz!“ Zvýšila hlas, keď videla, že ju Harry zase ignoruje.
„Prosím? ...Vravela si niečo?“ spýtal sa Harry opäť prekvapene.
„HAHAHA. Téda kamoš ty si tomu dal.“ Smial sa Ron pri pohľade na urazenú Hermionu, ktorá zaprskala niečo o idiotovi a jeho ešte jednému idiotovi, ktorý by sa mal naučiť jesť zo zatvorenými ústami. Načo sa Ron urazil a teraz sa Harry mohol ponoriť do svojich myšlienok naplno, lebo jeho priatelia sa nahnevane venovali jedlu a prskali si potichu nadávky jeden na druhého. Takéto ich hádky ho už unavovali. Vždy sa to zvrtlo na rovnakú tému, kto je aký blbec, a jeho to už nebavilo. Bolo evidentné, že sú do seba zaľúbený, ale ani jeden to nechcel priznať.
Môj pohľad zablúdil k slizolinskému stolu, kde raňajkovali tí, ktorý mi brali dych a sny. Pohľad na Draca Malfoya z mojim srdcom urobil to, že som sa bál či ten tlkot, ktorý vydáva nepočuje celý Rokfort. Mohol to byť on? Ten, ktorý mi pri jazere šepkal zmyselné slová a prebúdzal vo mne túžbu? Už som sa chcel otočiť k tým dvom, keď sa môj pohľad stretol z očami farby neba. Bolo to ako v spomalenom filme, keď si ma tie modré studničky prezerali. Cítil som, ako mi horia líca a môj pohľad skĺzol k jeho perám. Pohrával mu na nich pobavený úsmev. Nevedel som, že tlkot môjho srdca sa môže ešte zrýchliť, ale stalo sa a ja cítim to teplo, ktoré prúdi mojimi žilami a  myslel som si, že snáď zamdliem pod tým pohľadom. Neviem, či to bol len hlások niekde v mojej mysli, alebo prosba od môjho srdca, ktorá hovorila: Nie, ten neznámi pri jazere nie je on, ale Tom Marvolo Riddle.
„Harry... Harry, tak vnímaš ma už ?“ zavrčal Ron.
„Čo? Och, čo si hovoril Ron?“ zmätene sa spýtal Harry.
„Cha, vidíš ja som ti to hovorila. Zvysoka na teba kašle, rovnako ako na mňa.“ Víťazoslávne sa usmiala Hermiona a pokračovala ďalej v jedle, zatiaľ čo Ron ho spražil nahnevaným pohľadom.
Nevnímal som ich krákanie, bol som zabraný do rozmýšľania nad Slizolinským princom a anjelom s búrkovým pohľadom. Dobre som vedel, že sa Dracovy páčim. Už od prvého stretnutia, na ktoré ma vzal Sirius, k svojej sesternici Narcisse Malfoyovej na Malfoy manor. Do nedávna som rozmýšľal iba nad krehkými stvoreniami, ako sú dievčatá, ale s príchodom slizolinského princa a anjela som zistil, že nič nie je tak, ako som si myslel.
Po skončení raňajok sa učitelia a žiaci odobrali na svoje hodiny, ja som mal elixíry, na ktoré som sa strašne tešil. Vôbec mi nevyprchala myšlienka, že by Sirius a profesor Snape boli dobrý pár. Kto vie, možno by nebolo zlé, ak by som profesora pozval k nám na večeru. Tak veľmi som sa zaoberal myšlienkou dať dokopy Siriusa so Snapom, že som si to ani neuvedomil, ale stál som pred triedou elixírov, kde bolo pomerne rušno. Vedľa mňa stáli tie dve otravné “hrdličky“ a zase sa hádali. Bol som z nich už unavený. Na pár sekúnd som zavrel oči a keď som ich otvoril stál tam on, môj princ.
16.03.2013 20:50:48
Sanasami

Aka poviedka by sa vam páčila ?

Harry ako syn Snape (1541 | 24%)
Harry ako syn Voldemorta (1434 | 22%)
Harry ako syn Blacka (1403 | 22%)
Harry ako syn Malfoya (2025 | 32%)

Pačia sa vám slashové poviedky ?

áno (1662 | 35%)
trochu (1522 | 32%)
nie (1566 | 33%)

Líbí se vám tyto stránky?

Ne (1505 | 33%)
Ano (1557 | 34%)
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one