píše perfektné poviedky ... určíte si ich musíte prečítať
Píše nádherne poviedky
Píše strašne krásne poviedky ..........musíťe si to prečítať su fakt super
Toto je jej nova stránka
Toto je jej staršia stránka
Ukázkový odkaz
 
Nehnevajte sa, za také dlhé čakanie, ale nemala som čas. Ospravedlňujem sa za chyby, ak tam sú a prajem pekné čítanie.
Limit na ďalšiu kapitolu je 10 komentárov.
 
Bol piatok, koniec prázdnin sa blížil, už len tri dni (aj piatok počítam) a zase nastane ten deň. Deň kedy každé dieťa sa rozlúči z rodičmi a vydá sa na cestu k vzdelávaní. Na druhej strane boli učitelia, ktorý sa pripravovali, aby potom mohli deťom, ktoré prídu aby sa naučili niečo nové vštiepili toľko múdrosti nových poznatkov, ktoré oni sami získali keď boli ako oni, žiaci.
Severus sa tiež pripravoval na svoj prvý deň v Rokforte ako učiteľ. Už dlho necítil ten Rokfordský vzduch, nevidel ten nádherný hrad . Potriasol hlavou nad minulosťou a odišiel do spálne, kde sa osprchoval (pre nevedomých v izbe ma ešte jeden dvere, ktoré vedú do kúpeľne) a zaľahol do postele. Snažil sa čo najskôr zaspať. Na zajtra musel vybaviť ešte veľa podstatných vecí. No nevedel, že ho bude čakať nemilé prekvapenie.
Práve odbíjala polnoc keď sa Snape manor ozvalo nevrlé búchanie na dubové dvere, ktoré slúžili na vstup do domu. Búchanie bolo také intenzívne, že Severus z štipľavými nadávkami na jazyku vybehol z izby ako boh smrti a rázoval si to dole po schodoch aby mohol rozraziť dvere a toho dotyčného počiastkovať tými štipľavými nadávkami.
„Ktorý ....“ rozrazil dvere a zvrieskol, čím len docielil plač u uzlíčka, ktorý sa zmietal pri jeho nohách. Severusovy trvalo pár sekúnd kým si uvedomil, že plač je naozajtrný a, že ide z dola. Skoro prestal dýchať, keď sa pozrel k svojim nohám a uvidel tam jeho najhoršiu nočnú moru.
„To je dieťa.“ Šokovane z kríkol Severus ako keby to hovoril niekomu. Svojim krikom docielil to, že dieťa sa ešte viac rozplakalo. Porozhliadol sa po okolí, či tam nie je niekto a opatrne vzal plákajúce dieťa do rukou. Vedel ako ho chytiť, naučil sa to pri Dracovi.
„No tak snáď by si neplakal.“ Snažil sa ho upokojiť, ale cez hnev, ktorý pociťoval skôr naňho syčal keď mu to hovoril.
Dieťa sa rozplakalo ešte viac a Severus dostal strach, že by sa jej mohlo niečo stať. Preto rýchlo zavolal Lailu (jeho škriatok).
„Laila okamžite vezmi to uplakané dieťa, ktoré mi ničí moje pyžamo.“ Nestihol dopovedať a už sa len zhrozene díval ako na zem letí ďalší gombík z vršku pyžama z iniciálami SS.
„Ty malý...“ Severus chcel začať kričať, ale pohľad na malý uzlíček v škriatkovom náruči a ďalší príval plaču, ktorý by svojim krikom vyvolá ho rýchlo schladil.
Severus bol v šoku. Dieťa, malý, uslintané a plačúce dieťa. Severu sa ešte chvíľku z hrôzou díval na dieťa, keď mu padol pohľad na list, ktorý bol v košíku, v ktorom dieťa našiel. Bol nahnevaný a zároveň zvedavý od koho je ten “darček“. Roztrhol obálku, vybral pergamen a začítal sa do úhľadného písma.
Milý Severus
Ako dlho to je čo som ta nevidela. Niekedy si hovorím, že dosť na to aby som zabudla ako vyzeráš. Môj milí. Viem si dobre predstaviť, že keď čítaš to oslovenie, tak je ti zle. Zle z ženy, ktorá si privlastnila tvoje srdce, zle z ženy, ktorá ti dala krídla a naučila ta tomu citu, ktorý ty si tak dlho odmietal. Je ti zle z ženy, ktorá ti tie krídla strhla a srdce ti pošľapala, som to ja. Ja láska moja, ja, ktorá dúfala. Vlastne ani neviem v čo, snáď v odpustenie, snáď za lásku, možno preto lebo som bola sebecká. Presne tak, aj ja bývala dokonalá študentka, múdra a pre niektorých, hlavne pre teba krásna som bola sebecká. Určite si hovoríš, že čítanie toho listu je zbytočne. Musím, ťa sklamať, tak ako klamem seba. Odišla som od teba aby som uhasila to čo ma spaľovalo už viac dní. Strach. Presne to. Severus tak veľmi som ta milovala a preto som sa snažila ignorovať fakt, že si smrtijedom. No ty si nič preto nerobil aby si ním prestal biť. Mala som strach, že keď sa raz vezmeme a budeme mať dieťa bude náš život hrozný. Určite si hovoríš, že to nie je pravda, ale je vermi. Ja som tento krok musela urobiť, musela som odísť. Keď som odišla od teba, potrebovala som bývanie a hádaj, kto mi ho ponúkol. Usmievam sa lebo si dokonale viem predstaviť, že ako hnis si práva vypľul to priezvisko nenavidené“Potter“. Bol to presne on. Náš vzťah sa postupom času menil, z nenávideného na prijateský a z prijatelského na lásku. No nikdy nie na takú lásku, ktorú som cítila k tebe. Ubehol vtedy mesiac a ja som zistila, že som tehotná. James bol šťastný, ale ja som bola vydesená. Severus dieťa, ktoré si našiel práve pred dverami je moje, no neviem, kto je otcom, či ty alebo James. Keď, James zomrel a ja som ostala z dieťaťom sama, zrútil sa mi svet a ja nedokážem fungovať ako pred tým. Nechcem nič od teba Severus ani milodary ani peniaze, iba jedno a to aby si sa postaral o možno nášho syna. Prosím, prosím Severus neopúšťaj ho. Neopúšťaj toho malého anjela. Volá sa Harry, pamätáš ako sa ti to meno páčilo, lebo ja som si to uchovala v pamäti. Harrymu je rok, rasu mu zúbky tak pozor a je veľmi tvrdohlavý ako ty. Severus naša láska je večná, aj keď ty zabudneš ja nie. Harry je môj poklad, ale ja sa oňho už nedokážem starať. Prosím ťa ešte raz Severus postaraj sa Harryho.
                                                                                                                         Z láskou tvoja
                                                                                                                                            Lilly  
   Šokovane pozeral na list od Lilly. Tak on je možno otec toho dieťaťa a čo je ešte horšie on sa má oňho starať.
 „Lucius“ Zvrieskol Severus, keď sa objavil na Malfoy manor. Pán domu vystrelil z izby ako šíp keď zaznel hlas svojho drahého priateľa.
„Severus, čo sa stalo?“ Z patrným strachom v hlase sa opýtal Lucius.
„Asi som otec.“ Vysúkal nahnevane Severus.
„Čo?“ Nechápal Lucius.
„Tak asi to, že som bol práve zobudený aby som si prebral spred mojich dverí, asi svojho trojročného syna.“ Nahnevane zavrčal Severus
„Och, a ja som sa zľ.....No počkať, čo?“ Teraz už šokovane a z otvorenými ústami ( čo Malfoyovia nerobia) civel na Severusa.
„Čo mám robiť. Ja sa nemôžem postarať o Harryho, lebo ja som ešte sa o žiadne dieťa nestaral. Veď ani moji “drahý“ vznešený rodičia sa o mňa nestarali. Lucius ty sám dobre vieš, že som mal najmenej desať služiek,  tridsať opatrovateliek, a dvadsať učiteľov na všetky možné predmety od obrany proti čierne mágii až po samotnú čiernu mágiu (tým myslím, všetky predmety, čo sa učia v Bradaviciach)  ktoré ma chránili, vzdelávali, starali sa o moje blaho a zahrňovali ma veľkou pozornosťou akú by mali splniť rodičia. Ja sa nedokážem starať o trojročné dieťa, ja neviem....No proste asi ho dám do decáku.“ Zakončil svoj monológ Severus a zrútil sa do kresla v obývačke, do ktorej sa premiestnil.
„Tak za prvé. Je to asi tvoje dieťa. Za druhé. Myslíš, že ja som otec roku? Za tretie. Nerob zo seba chudáka. Za štvrté. Nikoho do decáku nedáš. Spamätaj sa Severus, je to len dieťa a mimo to keď si ho necháš na  Za piate. Opováž sa vypiť mi tu whisky. Upokoj sa Severus a prines toho anjelika.“ Poslednú vetu povedal zo zadržiavaným smiechom , pretože pohľad na zničeného Severusa ho nútil sa smiať. Veď si to predstavte. Severus Snape, vždy dokonalý, múdry, presvedčivý, skrývajúci sa za masku bastarda, tezas sedí v kresle ako hromada nešťastia a leje do seba whisky no nie z pohára, ale z karafy, ktorou sa snaží asi udusiť, pretože si ju tiskne do úst.
Severus sa zdvihol a rýchlo cez letax sa dostal do svojho domu. Vošiel do svoje izby a vzal “darček“, ktorý mu za ten čas jeho neprítomnosti ocucával sošku, ktorá bola položená na nočnom stolčeku. Vražedne sa pozrel na škriatku a potom na Harryho. Podišiel k nemu a snažil sa mu sošku vytrhnúť z ruky. No čo len sa ho dotkol, Harry sa rozplakal a svojou malými prstíkmi na dôkaz toho, že bude Severus potrestaný, že mu chcel vziať sošku mu vytrhol ďalší gombík z jeho obľúbeného pyžama. Severus zakňučal ako nakopnutý pes no nechal sošku Harrymu. Opatrne ho vzal Laile a odišiel z ním aj zo soškou ku krbu kde sa letaxom dostal späť k Luciusovy, ktorému kolenách sedel Dráčik, ktorý si žvatľaľ niečo a popri tom rozoberal “zapletal“ ( skôr zauzloval) Luciusovy vlasy. Lucius na snažil svoj malý poklad upútať na niečo iné ako na jeho “drahé“ vlasy, no Dráčik bol neoblomný. Keď si Lucius všimol Severusa, hneď sa zdvyhol  z kresla aj z Dráčikom na rukách a prišiel sa pozrieť na ten malý uzlíček v jeho rukách.
Harry sa sladko usmial a potom zívol.
„Ahoj Harry, vitaj do rodiny.“ Z úsmevom povedal Lucius.             
10.08.2008 13:18:56
Sanasami

Aka poviedka by sa vam páčila ?

Harry ako syn Snape (1541 | 24%)
Harry ako syn Voldemorta (1434 | 22%)
Harry ako syn Blacka (1403 | 22%)
Harry ako syn Malfoya (2025 | 32%)

Pačia sa vám slashové poviedky ?

áno (1662 | 35%)
trochu (1522 | 32%)
nie (1566 | 33%)

Líbí se vám tyto stránky?

Ne (1505 | 33%)
Ano (1557 | 34%)
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one